Žiar nad Hronom
From Wikipedia, the free encyclopedia
| Žiar nad Hronom | |
|---|---|
| Coat-of-arms N/A | |
| Region (kraj) | Banská Bystrica Region |
| District (okres) | Žiar nad Hronom District |
| Location | |
| Altitude | 265 m |
| Population | 19,945 (as of 2002) |
| Area | 13.87 km² |
| Time Zone • Summer DST |
CET: UTC+1 CEST: UTC+2 |
| Telephone prefix | +421-45 |
| Postal code | 965XX |
| Car registration plate | ZH |
 |
|
Žiar nad Hronom (German: Heiligenkreuz, Hungarian: Garamszentkereszt, former name Svätý Kríž (nad Hronom)) is a town in Banská Bystrica Region, Slovakia. It is seat of the Žiar nad Hronom District.
Contents |
[edit] History
The first written record was in 1075.Praveké a slovanské osídlenie
Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. lužickej kultúre, ďalej hromadný nález bronzových nástrojov zo staršej doby železnej (halštat), ide o dva meče zo staršej a jeden z mladšej doby železnej (latén). V mladšej dobe železnej žili u nás keltské kmene, z ktorých rímsky spisovateľ C. Tacitus lokalizuje na územie stredného Slovenska Kotínov. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce, a to na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov. Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500-700 rokov pred n.l.) i železnej, t.j. do začiatku nášho letopočtu. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. doby rímskej. Z prvého tisícročia nášho letopočtu, keď u nás zanikalo keltské osídlenie a od 6. storočia sa na územie Slovenska sťahovali prví Slovania, sú známe nálezy z 9. a 10. storočia. Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj krištalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“. Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom. Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september. Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“. O tom môže rozhodnúť až archeologický výskum. Jedno zo spomenutých hradísk i s celou severnou časťou Žiarskej kotliny malo podľa písomných prameňov z 11.-13. storočia názov „Susol, Šušol“ (1075), s ktorým súvisia aj ďalšie formy „Susolgi“ (1209), „Susold“ (1253). Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Názov Opatovce vznikol až po tom, keď sa osada stala majetkom benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku.
Písané dejiny - začalo to rokom 1075 Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol“. Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ – Sv. Kríž.
Svätý Kríž mestečkom 1246 Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultovým strediskom panstva. To ju predurčilo, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Kríža nadHronom udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča („de Bancha“)ˇ, ktorý týmto sledoval aj zvýšenie vlastných príjmov (resp. príjmov svojich úradníkov) Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž nad Hronom charakter zemepanského mestečka. Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 17. storočie
V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. novembra 1605 vzdať hold Štefanovi Bocskaiovi, ktorý tu sídlil. Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel. Kaštieľ sa stal letným sídlom ostrihomských arcibiskupov. Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlémom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja 11. Rákacziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Turci počas nasledujúceho obdobia udržiavali obyvateľstvo v neustálom strachu. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie. Prítomnosť vojska značne zaťažovalo obyvateľstvo dávkami pre ich vydržiavanie, čo sa prejavilo aj v prípade generála Rolffyho, ktorý tu so svojim vojskom v roku 1657 prezimoval. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, kedy nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovalo miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru, v ktorom všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali a zúčastňuje sa ďalej dejinných udalostí, v roku 1678 priviedli vojská Imricha Thokolyho, ktorého v bitke pod Sv. Krížom porazil generál Rabatt. Imrich Thokoly v roku 1684 opäť zaútočil so svojim vojskom a spustošil arcibiskupský kaštieľ. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv. Kríži dobil aj hrad Šášov, kde sídlili povstalci. Po vojnových udalostiach sa mestečko len veľmi pomaly zotavovalo a obnovovalo svoje hospodárske zázemie.
Biskupské sídlo v 18. storočí Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. Ako významné politicko-kultúrne centrum ho navštevujú významné osobnosti ako arciknieža František, uhorský palatín ako aj portugalské knieža Don Miguel a ďalší. Dňa 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869, kedy 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži (viac „osobnosti mesta“)
Svätý Kríž počas I. ČSR Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám. Úplný prerod obce vo všetkých oblastiach hospodárskeho i spoločenského života nastal až v päťdesiatych rokoch vybudovaním závodu na výrobu a spracovanie hliníka. Vznik závodu SNP a jeho vplyv na rozvoj mesta S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu. Ekonomické premeny zmenili bývalé poľnohospodárske mestečko na priemyselné mesto, ktoré sa rozrástlo o veľké sídlisko s plnou občianskou vybavenosťou.
[edit] Geography
The town lies in the Žiar basin, on the Hron river.
[edit] Economy
The main employer is the metallurgy factory company called Závody Slovenského národného povstania (Slovak National Uprising works).
[edit] External links
- Official website (Slovak)
 |
This Slovak geography article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it. |
| edit | Municipalities of Žiar nad Hronom District |  |
|---|---|---|
|
Kremnica | Žiar nad Hronom |
||
